Teseus Mapovanie
Projekt TESEUS je konkrétnou reakciou na špecifické potreby počiatočného odborného vzdelávania a prípravy (IVET) v zriaďovaní a poskytovaní konkrétnych a efektívnych podnikateľských podporných služieb svojim študentom pomocou účinnej podpory v zakladaní a rozbiehaní podnikania. Projekt TESEUS vychádza z poznatkov o kritických potrebách, na základe ktorých vytvára a implementuje účinnú podporu startupov na úrovni IVET.
TESEUS Mapping je vysoko inovatívne keďže zahŕňa priamo členov cieľovej skupiny (mentorov/lektorov a študentov v IVET), vďaka čomu možno zabezpečiť, že tréning je relevantný, aktuálny a špecificky prepojený s ich potrebami. Inovácia spočíva v prístupe založenom na dopyte, ktorý zahŕňa cieľové skupiny vo všetkých štádiách (analýza potrieb, identifikácia/definícia nástrojov, vytváranie tréningového obsahu, dodanie tréningu). Ďalšou inováciou je cezhraničný prístup TESEUS Mapovania ktorý bude pokrývať cieľové skupiny z rôznych ekonomických systémov: to umožňuje rozpoznať či niektoré otázky súvisiace s tvorbou podnikateľských aktivít sú špecifické pre istú krajinu/ekonomiku, alebo či možno isté charakteristiky považovať za všeobecne platné, bez ohľadu na okolitý ekonomický systém.
Zhrnutie a hlavné zistenia
• Slovensko má v počiatočnom odbornom vzdelávaní a príprave (Initial Vocational Education and Training – IVET) silnú tradíciu. Približne 65% všetkých žiakov vo vyššom strednom vzdelávaní sa vzdeláva v IVET programoch. Prakticky všetko IVET vzdelávanie sa odohráva v rámci formálneho vzdelávacieho systému, pričom 87% žiakov v rámci vyššieho stredného odborného vzdelávania navštevuje verejné školy.
• Bez ohľadu na zriaďovateľa a vlastníka je IVET systém dotovaný zo štátneho rozpočtu prostredníctvom príspevkov na žiaka. Okrem štátneho príspevku sa školy, najmä súkromné a cirkevné, usilujú o získavanie ďalších financií.
• Niekoľko odborov v rámci odborného vzdelávania a prípravy (Vocational Education and Training - VET) je špeciálne zameraných na podnikanie a obchod, buď vo všeobecnosti alebo v spojení s remeslami či službami. Okrem týchto možno ostatné odbory považovať za „nebiznisové“. Spomedzi všetkých stredných škôl poskytujúcich odborné vzdelávanie a prípravu je aspoň jeden „biznisový“ odbor poskytovaný na 39,9% škôl. Celkom 12,1% žiakov študujúcich na stredných VET školách v dennej forme navštevuje odbor zameraný na podnikanie alebo obchod.
• Hlavnou autoritou zodpovednou za IVET v rámci školského systému je Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR. Ministerstvo tiež zriadilo Štátny inštitút odborného vzdelávania ako organizáciu špeciálne zameranú na oblasť odborného vzdelávania a prípravy.
• Verejné stredné školy poskytujúce odborné vzdelávanie a prípravu sú zriaďované a riadené samosprávnymi krajmi. Spomedzi celkom 441 stredných VET škôl na Slovensku je 337 verejných, 87 súkromných a 17 cirkevných.
• Oblasť vzdelávania v rámci odborného vzdelávania a prípravy spadá do kompetencie ministerstva. Na Slovensku je uplatňovaný dvoj-úrovňový decentralizovaný kurikulárny model – školy si môžu vytvárať svoje vlastné kurikulum (tzv. školský vzdelávací program - ŠkVP) na základe štátneho vzdelávacieho programu (ŠVP). ŠVP pozostávajú z obsahových a výkonových štandardov (vzdelávacie ciele). Pre každú úroveň vzdelávania a každý odbor definuje ŠVP počet hodín (všeobecných a odborných, ktoré sú ďalej rozdelené na teoretické a praktické) ako aj počet disponibilných hodín pre školy.
• Podnikateľské vzdelávanie je, aj keď v obmedzenom rozsahu a hĺbke, povinnou súčasťou VET na Slovensku. Všetkých 23 ŠVP na všetkých úrovniach obsahuje vzdelávací štandard “Ekonomické vzdelávanie”. Ten okrem iného zahŕňa obsahové štandardy “Výchova k podnikaniu” a “Svet práce” a príslušné výkonové štandardy. V rámci nich musí byť implementovaný aj tzv. Národný štandard finančnej gramotnosti obsahujúci aj niektoré atribúty podnikateľskej gramotnosti.
• Na splnenie týchto požiadaviek musia školy vytvoriť (alebo využiť už vytvorené) predmety alebo integrovať potrebné aspekty do iných predmetov (najčastejšie do Občianskej výchovy).
• Školy tiež majú možnosť zapojiť sa do niektorej z dvoch hlavných iniciatív zameraných na podnikateľské vzdelávanie stredoškolákov – program Cvičných firiem (Štátny inštitút odborného vzdelávania) alebo JA Firma (Junior Achievement Slovensko). Podľa našich odhadov na základe dostupných dát je viac než polovica biznisovo zameraných stredných VET škôl a jedna tretina „nebiznisových“ stredných VET škôl zapojená aspoň v jednej z týchto iniciatív.
• Na jednotlivých školách sa tiež môžu vyskytnúť individuálne a rozsahom malé iniciatívy zamerané na podnikateľské vzdelávanie. Avšak zvyčajne ide o dočasné alebo jednorazové aktivity a nie o súčasť systematických iniciatív.
• Prístup VET žiakov so záujmom o podnikanie k mentoringu a koučingu je umožňovaný najmä prostredníctvom zapojenia v jednej z vyššie spomínaných vzdelávacích iniciatív, ktoré obe zapájajú mentorov a tútorov z podnikateľskej praxe. Individuálne sa k mentoringu žiaci môžu dostať tiež cez zapojenie v praktickom odbornom vzdelávaní na pracoviskách alebo cez všeobecné, generické mentoringové schémy.
• Na Slovensku neexistujú plošné inštitucionalizované podporné mechanizmy alebo iniciatívy zamerané na vytváranie podnikov, ako ani informačné kanály o dostupných podporných programoch či krokoch spojených so začatím podnikania špeciálne zamerané na IVET žiakov. Taktiež, na slovenských IVET školách nepôsobia podnikateľské inkubátory. Na druhej strane, IVET žiaci majú (podobne ako ktokoľvek iný) prístup ku generickým opatreniam, podporným programom, informačným kanálom či inkubátorom.
• Na Slovensku nebola vytvorená stratégia alebo akčný plán explicitne so zámerom pokryť podporu a propagáciu podnikania medzi IVET žiakmi a čerstvými absolventmi. V kontexte tvorby politík má celá IVET agenda prevažne nastavenie „produkovania zamestnancov“ a pozornosť venovaná podnikaniu je pomerne slabá (samozrejme, s výnimkou biznisových stredných VET škôl či študijných odborov).
Supplementary materials and Resources
1. Country Snapshots:
2. Cases Studies:
3. TESEUS Policy, third sector and industry review Europe:
Annex 3 TESEUS Policy, third sector and industry review Europe | ![]() |
4. TESEUS Academic literature review:
Annex 4 TESEUS Academic literature review | ![]() |